Vo Vajnoroch je to tak. Učiteľky v škôlke si už zvykli, že nie sú peniaze na rekonštrukcie, na nové vybavenie, na kuchárku, na platy,....o koncoročných odmenách hádam vedia len z počutia. Zvykli si aj na to, že sa s MŠ zaobchádza ako s príťažou. Ale že pre ich aktivity a snahu urobiť deťom radosť nebudú mať pochopenie ani mamy budúcich škôlkarov, to ich naozaj zarazilo. A nielen ich.
Rok čo rok chystajú učiteľky z materskej škôlky pre deti karneval. Ani rok 2007 nemal byť výnimkou. Deti sa učili veršovačky, pesničky, tance, nacvičovali a tešili sa. Na takomto veľkom podujatí nikdy nesmú chýbať rodičia – veď pred kým by deti inak predviedli čo všetko naučili a aké sú šikovné? Keďže sú priestory vajnorskej 60 rokov starej škôlke dosť stiesnené, ťažko si predstaviť ako by sa do niektorej z tried napratalo 200 ľudí. Preto sa mal každoročný karneval konať v jedinom vhodnom priestore Miestneho úradu, ktoré sa vo Vajnoroch nazýva „kultúrne stredisko“.
Ale nastal problém. Mladé mamičky z materského centra Lienka napadlo, že by si mali vyhodiť z kopýtka na fašiangovej zábave. A čo čert nechcel, zaumienili si, že sa budú fašiangovo vyžívať práve vedy, keď chceli decká karnevalovať. Skrátka, došlo ku kolízii termínov. Kto že by takým šarmantným mladým mamičkám už len odoprel trochu zábavy? Veď sa nič nedeje – deti počkajú nejaký týždeň a hotovo. Škôlkari si teda svoj termín posunuli na ďalší týždeň. Plagáty sa prelepili, rodičia si zapísali do diárov nový dátum. Ale vo Vajnoroch je to tak, že keď jedna lienka prechladne, veselica sa musí presunúť na náhradný termín – a čo je na tom, že práve na ten škôlkársky. Antibiotiká by sa nemali miešať s alkoholom – to chápe snáď každý!
Učiteľky hľadali aj iné možnosti. Veď MŠ patrí pod základnú školu s veľkou telocvičňou a aj fara má k dispozícii novučičký klub. Vyjsť deťom v ústrety však nemal záujem nikto.
Ja chápem, že ten milý ujo starosta čo má tak veľa imidžových fotografií vo vajnorských novinách uprednostnil šarmantné mamičky pred nejakými zasranmi. Chápem, že vo Vajnorskom „kultúrnom stredisku“ sa lepšie darí populárnejším formám „kultúry“ – takým echt vajnorským. Chápem, že deti nemožno len tak vypustiť na fúgl nové parkety. Ja len nechápem, prečo si mamičky neuvedomujú, že aj tie ich deti pôjdu o chvíľu do škôlky a možno sa kvôli neochote a ignoranstvu ocitnú v podobnej situácii. Preto mi ostáva skonštatovať jediné - vo Vajnoroch je to tak!