Na prvý pohľad ma to malé zaprášené auto veĺmi neohúrilo a chudáka frajera som tak zdeptala, že zvyšok večera len mlčky pozeral do stropu. Tváril sa že znovu zvažuje výhodnosť tejto kúpy (na čo som mu ale nikto nenaletel:-). Keď sme auto na druhý deň poriadne vyčistili, moje pocity z neho nabrali nečakane pozitívny smer. Možno k tomu prisel aj húf nadšencov, ktorí sa chceli pokochať tou nablýskanou krásou, prípadne odfotiť alebo rovno previezť. Na čele s mojou sestrou a bratom. Nedalo sa vyhovieť všetkým, tak som odfotila sestru a previezť sme sa išli my dvaja s frajerom.
Nuž, nie je nad jazdu v kabriolete, keď na vás cez zbytky ozónovej vrstvy praží júlové slnko a vy si užívate obdivné pohľady 10-ročných detí a babiek znudene posedávajúcich v predzáhradkách. Popri neustálom odhadzovaní vlasov z tváre (už viem prečo mala Bridget tú šatku) som si hovorila, že ten dovoz možno predsa len stál za to. Dokonca som sa v krátkodobej eufórii odhodlala sadnúť za volant. Vodič za mnou aj frajer to zvládali dosť ťažko, tak som po 5 minútach rezignovne nasadla naspäť tam kam patrím. Po hodinke jazdy sme aj s hojnou nádielkou mušiek na kapote, prednom skle a okuliaroch zase zakotvili v garáži.
Auto tam kotví doteraz. Nikto na ňom nemôže jazdiť, kým nebude mať tie najväčšie možné elektróny a peknú novú strechu. A samozrejme aj preto, že nechceme aby doň niekto náhodou hodil cigaretu alebo ho oškrel na parkovisku. Okrem toho, frajer sa obáva, že by ho počas jazdy mestom príliš otravovali chtivé slečny, ktoré nestihli prvé kolo Nevesty pre milionára. Jeho kamarát dokonca kvôli kabrioletu nemohol chodiť nikam s frajerkou. Vraj mu všetky dievčiny kývali v domnení, že ulovia chlapa s autom bez strechy a ona hrozne žiarlila. Len neviem či na ne alebo na jeho auto. Ak to chcete zistiť, kúpte si kabriolet. Mám jeden na predaj.